NASA našla ľad na povrchu mesiaca

NASA našla ľad na povrchu mesiaca

NASA našla definitívny dôkaz, že na obidvoch póloch mesiaca sa nachádza ľad.

Vedci už dlho predpokladali, že ľad vytvorený z vody môže existovať na póloch v trvale zatemnených výbežkoch. Tento predpoklad bol nakoniec potvrdený v článku zverejnenom v National Academy of Sciences 20. augusta.

Naozaj je ľad aj na mesiaci?

Mesačné póly nikdy nie sú vystavené slnečnému žiareniu. Kvôli tomu sú tmavé a extrémne chladné (hlboko pod bodom mrazu). Dosahujú teploty až -160 stupňov Celzia. V minulosti našli vedci nepriamy dôkaz, že južný pól môže obsahovať povrchový ľad. Avšak vtedy existovala možnosť, že tieto pozorovania by mohli byť spôsobené inými javmi.

Ľad na povrchu mesiaca?Aby sa definitívne dokázalo, že na póloch je ľad, vedci využili údaje z mapovacieho zariadenia M3 (Moon Mineralogy Mapper – Mapovač mesačnej mineralógie). Zariadenie M3 sa vypustilo v roku 2008 na palube kozmickej lode Chandrayaan-1. M3 je zobrazovací spektrometer, čo znamená, že má schopnosť merať vlnové dĺžky svetla. Vďaka vlnovým dĺžkam môžu vedci určiť zloženie materiálov. M3 už si už v minulosti pripísal jeden významný objav – v roku 2009 objavil vodu na mesiaci.

Skúmaním reflexných vlastností a spôsobu, akým molekuly absorbujú svetlo, M3 dokázal definitívne potvrdiť, že na póloch mesiaca existuje voda. Ďalej zistil, že je prítomná vo vyššom množstve na južnom póle (kvôli prítomnosti zatienených oblastí).

Táto detekcia je mimoriadne dôležitá pre budúce misie na mesiac, pretože tento ľad sa nachádza dostatočne blízko povrchu. Vďaka tomu je možné, že budúce expedície ju použijú ako zdroj.

Výskum bol realizovaný vedcami na University of Hawaii a Brown University v spolupráci s Ames Research Centre (NASA).

Zdroj: cnet.com

Zaujímavosť

Ľad vytvorený z vody sa môže hromadiť v trvale zatienených oblastiach vzdušných telies vo vnútornej slnečnej sústave (ako sú Merkúr, Mesiac a Ceres [Watson K, et al. (1961) J. Geophys. Res. 66: 3033-3045]). Avšak, na povrchu mesiaca až doteraz nebolo možné spoľahlivo potvrdiť prítomnosť ľadu.

Ku vzniku tohto javu dochádza vďaka malému vychýleniu rotačných osí Merkúru, Mesiaca a Ceres, čo spôsobuje, že topografické depresie vo svojich polárnych oblastiach (ako sú napríklad krátery), sú natrvalo zastreté pred slnečným žiarením. V dôsledku toho sú povrchové teploty v týchto oblastiach extrémne nízke (t.j. menej ako -163 °C). Teplo má šancu dostať sa na ich povrch len prostredníctvom teplého toku zvnútra planéty a prostredníctvom slnečného svetla, ktoré sa odrazí z priľahlých povrchov. Predpokladá sa, že tieto oblasti pôsobia ako studené pasce, ktoré sú schopné zhromažďovať prchavé zlúčeniny (zdroj: pnas.org).

Pridaj komentár

Zatvoriť